Život Prešova
online
online
Pred 30 rokmi podpísali SR a NATO program v rámci Partnerstva za mier
23.11.2024 Celý región
Brusel/Bratislava
23. novembra (TASR) – Od podpísania individuálneho programu spolupráce v
rámci Partnerstva za mier (PfP) medzi Slovenskou republikou a
Severoatlantickou alianciou (NATO) v roku 1994 uplynie v sobotu 23.
novembra 30. rokov.
Program Partnerstvo za mier vznikol "z popola studenej vojny" na summite NATO 10. januára 1994. Poslúžil tiež ako symbolický most, ktorý spojil svet rozdelený studenou vojnou.
Dokument o pristúpení Slovenska k programu praktickej bilaterálnej spolupráce partnerských krajín a NATO, známy ako Partnerstvo za mier (PfP) vo februári 1994 v Bruseli podpísal vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar na stretnutí s Manfredom Wörnerom, v tom čase generálnym tajomníkom NATO.
"Toto Partnerstvo vzniká ako výraz spoločného presvedčenia, že stabilitu a bezpečnosť v euroatlantickom priestore možno dosiahnuť len spoluprácou a spoločnými postupmi. Ochrana a podpora základných slobôd a ľudských práv a zabezpečenie slobody, spravodlivosti a mieru prostredníctvom demokracie, to sú naše spoločné hodnoty, ktoré majú pre Partnerstvo základný význam," píše sa v rámcovom dokumente z bruselského summitu 10. januára 1994.
Pôvodným cieľom partnerskej stratégie NATO bolo prekonávanie bariér a vybudovanie bezpečnosti prostredníctvom dialógu a spolupráce. V súčasnosti sú tieto ciele oveľa ctižiadostivejšie, nakoľko partnerské štáty spolu s NATO čelia novým bezpečnostným výzvam, ako sú terorizmus či šírenie zbraní hromadného ničenia.
Počas uplynulých rokov sa k Partnerstvu pripojilo mnoho krajín – Albánsko, Arménsko, Rakúsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Gruzínsko, Maďarsko, Írsko, Kazachstan, Kirgizská republika, Lotyšsko, Litva, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko, Severné Macedónsko, Tadžikistan, Turkménsko, Ukrajina a Uzbekistan.
Slovenská republika sa 29. marca 2004 stala členom NATO. Spolu s ňou do NATO vstúpilo ďalších šesť postkomunistických štátov: Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Slovinsko.
Už päť rokov pred Slovenskom, 12. marca 1999, vstúpili do NATO Česká republika, Maďarsko a Poľsko. O ich prijatí rozhodol summit NATO v Madride (8. a 9. júla 1997), Slovensko však na ňom pre vnútropolitickú situáciu pozvánku do Aliancie nedostalo.
Program Partnerstvo za mier vznikol "z popola studenej vojny" na summite NATO 10. januára 1994. Poslúžil tiež ako symbolický most, ktorý spojil svet rozdelený studenou vojnou.
Dokument o pristúpení Slovenska k programu praktickej bilaterálnej spolupráce partnerských krajín a NATO, známy ako Partnerstvo za mier (PfP) vo februári 1994 v Bruseli podpísal vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar na stretnutí s Manfredom Wörnerom, v tom čase generálnym tajomníkom NATO.
"Toto Partnerstvo vzniká ako výraz spoločného presvedčenia, že stabilitu a bezpečnosť v euroatlantickom priestore možno dosiahnuť len spoluprácou a spoločnými postupmi. Ochrana a podpora základných slobôd a ľudských práv a zabezpečenie slobody, spravodlivosti a mieru prostredníctvom demokracie, to sú naše spoločné hodnoty, ktoré majú pre Partnerstvo základný význam," píše sa v rámcovom dokumente z bruselského summitu 10. januára 1994.
Pôvodným cieľom partnerskej stratégie NATO bolo prekonávanie bariér a vybudovanie bezpečnosti prostredníctvom dialógu a spolupráce. V súčasnosti sú tieto ciele oveľa ctižiadostivejšie, nakoľko partnerské štáty spolu s NATO čelia novým bezpečnostným výzvam, ako sú terorizmus či šírenie zbraní hromadného ničenia.
Počas uplynulých rokov sa k Partnerstvu pripojilo mnoho krajín – Albánsko, Arménsko, Rakúsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Gruzínsko, Maďarsko, Írsko, Kazachstan, Kirgizská republika, Lotyšsko, Litva, Moldavsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko, Severné Macedónsko, Tadžikistan, Turkménsko, Ukrajina a Uzbekistan.
Slovenská republika sa 29. marca 2004 stala členom NATO. Spolu s ňou do NATO vstúpilo ďalších šesť postkomunistických štátov: Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Slovinsko.
Už päť rokov pred Slovenskom, 12. marca 1999, vstúpili do NATO Česká republika, Maďarsko a Poľsko. O ich prijatí rozhodol summit NATO v Madride (8. a 9. júla 1997), Slovensko však na ňom pre vnútropolitickú situáciu pozvánku do Aliancie nedostalo.
0
www.ZIVOTPO.sk
